Janov / Taliansko

Janov je hlavné mesto oblasti Ligúria a provincie Genova. V minulosti bol významným prístavom v Stredozemnom mori a hlavným mestom mocnej a bohatej Janovskej republiky. Aj dnes je najdôležitejším talianskym prístavom, jedným z najväčších v Stredozemnom mori a v Európe. Janov je významným priemyselným a obchodným centrom a spolu s Milánom a Turínom tvoria tzv. severozápadný taliansky priemyselný trojuholník, ktorý patrí medzi hlavné ekonomické centrá v Taliansku. Je sídlom univerzity, založenej v roku 1481, kultúrnych inštitúcií a arcibiskupstva. So svojimi 610 000 obyvateľmi je šiestym najväčším talianskym mestom (po Ríme, Miláne, Neapole, Turíne a Palerme).

História mesta siaha až do antických čias. Prvými známymi obyvateľmi oblasti boli Ligúri, po ktorých sem zavítali Feničania, Gréci a Etruskovia, ktorí pravdepodobne založili prvý prístav. V rímskej dobe bol Janov zatienený významnejším obchodným centrom - dnešným Marseille, napriek tomu sa ale neustále rozrastal a čulo obchodoval. Počas nasledujúcich storočí sa zmenil z malej rybárskej dedinky v nezávislú námornú republiku a spolu s Benátkami, Pisou a Amalfi ovládal obchod v Stredozemí.

Čoskoro ovládal celé Tyrhénske more a po účasti na krížových výpravách získal aj kolónie na Blízkom východe a v sev. Afrike. Uzavrel tiež spojenectvo s Byzantskou ríšou, ktoré umožnilo expanziu do Čierneho mora a na Krym. Vrchol prosperity prišiel s víťazstvom nad Pisou v r. 1284 a Benátkami v r. 1294. Prosperita však nemohla trvať večne. Mesto zasiahla morová epidémia a neustále spory medzi šľachtickými rodmi mesto uvalili do veľkého úpadku.

Menšie zlepšenie prišlo v čase, keď najslávnejší janovský rodák Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Janovská banka sv. Juraja vďaka nemu dojednala daňové úľavy a Janov sa v pol. 16. stor. stal de facto španielskou kolóniou. Miestne šľachtické rody nahromadili počas druhého zlatého obdobia obrovské bohatstvo a na ulici Via Garibaldi, ktorá je dnes zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, vybudovali rad honosných palácov.

Potom však prišla druhá morová rana a v r. 1684 oslabené mesto prakticky zdemolovalo námorníctvo Ľudovíta XIV. Francúzi si potom mesto privlastnili a s posunom svetového obchodu do Nového sveta Janov stratil všetku svoju moc. Mesto bolo poničené aj počas bombardovania za 2. sv. vojny. Zo všetkých útrap sa však vždy rýchlo spamätalo a dnes svojim návštevníkom ponúka celý rad zaujímavých pamiatok, vrátane Katedrály sv. Vavrinca, výstavných ulíc Via Garibaldi alebo rodného domu Krištofa Kolumba.

Miesta, ktoré stojí za to vidieť:

- Katedrála sv. Vavrinca

- via Garibaldi

- rodný dom Krištofa Kolumba

-Porta Soprana

- Piazza de Ferrari

Vychutnajte si miestne špeciality...

Pesto Genovese - pesto (omáčka) z bazalky, parmezánu, olivového oleja, píniových orieškov a cesnaku

Focaccia - pizza chlieb s olivovým olejom

Torta Pasqualina - lístkové cesto plnené mangoldom, syrom, bylinkami, vajíčkami a artičokmi