Tanger / Maroko

Prístavné mesto Tanger s cca 700 tis. obyvateľmi je druhým najdôležitejším ekonomickým centrom Maroka. Vďaka svojej strategickej polohe na pobreží Gibraltárskej úžiny bol vždy symbolickou bránou Maroka i Afriky, kde sa stretávali takmer všetky stredomorskej kultúry.

Podľa legendy ho založil Sophax, syn gréckeho poloboha Herakla a Tingis, po ktorej bola osada tiež pomenovaná. Podľa pravdepodobnejšej verzie je ale názov Tingis aj pôvodná osada berberského pôvodu. V 7. stor. p. n. l. oblasť kolonizovali Feničania a po nich Rimania, ktorí z Tingisu urobili hlavné mesto ich novozaloženej provincie Mauretania Tingitania. Rozkvitajúceho prístavu sa v r. 707 sa zmocnili Arabi, ktorí ho okamžite využili ako základňu pre dobývanie Pyrenejského polostrova, na ktorom sa udržali až do r. 1492. Avšak počas reconquisty (vyháňania moslimov z Pyrenejského polostrova) kresťanské vojská nezastavil ani Gibraltársky prieliv a Tanger nakoniec padol do rúk Portugalcov, ktorí ho vlastnili ďalších 200 rokov. Po krátkej anglickej medzihre ho v r. 1684 získali Maročania, ktorí z neho zakrátko vytvorili významnú obchodnú stanicu, ktorej najznámejší vývozný artikel - mandarínky, majú dokonca v angličtine názov tangerine.

Na konci 19. stor. sa Tanger vďaka svojej strategickej pozícii opäť stal terčom záujmu všetkých koloniálnych mocností. Keď sa potom Francúzsko a Španielsko rozhodli, že si Maroko rozdelia medzi seba, Británia trvala na tom, že Tanger by mal byť medzinárodnou zónou, nad ktorou by všetky západné veľmoci mali rovnakú mieru kontroly. V r. 1923 skutočne došlo k dohode o vytvorení medzinárodnej zóny, ktorá bola spravovaná sultánovým zástupcom a zahraničnými komunitami zo všetkých významných európskych štátov. Na vrchole existencie zóny, teda v 50. rokoch 20. stor. žilo v Tangeri až 60 tis. cudzincov. V r. 1956, kedy Maroko získalo nezávislosť ale Tanger tento špeciálny status stratil. Cudzinecké komunity sa úplne rozpadli a v meste, ktoré bolo dlhú dobu známe ako centrum neresti so stovkami nevestincov, gay podnikov, ale aj hotelov a reštaurácií, zavládli nové poriadky. Dnes je Tanger zaujímavou zmesou kultúr, stále sa tu stretávajú vplyvy arabskej, africkej a európskej kultúry. Okrem arabskej mediny a mešít tu nájdete široké bulváre francúzskeho typu a kostoly. Hoci sa Tangeru zatiaľ nepodarilo dosiahnuť status vyhláseného letoviska, akým bol v prvej pol. 20. stor., je rozhodne dobrým východiskovým bodom pre poznávanie Maroka i celej severnej Afriky.

Miesta, ktoré stojí za to vidieť:

Arabská medina

Pevnosť Kasbah

Veľká mešita

Cape Spartel

Herculova jaskyňa

Vychutnajte si miestne špeciality...

Harira – tradičná ostrá fazuľová polievka

Tajine – dusené mäso rôznych druhov v hlinenej nádobe s pokrievkou

Kuskus – naparená krupica s mäsom a zeleninou

Mhencha – prstence plnené mandľami a obalené v mede

Mätový čaj