Helsinki / Fínsko

Helsinki sú hlavným, a so svojimi cca 600 tis. obyvateľmi aj najväčším, mestom Fínska. Majú skutočne jedinečnú polohu na brehu Fínskeho zálivu a samotné mesto je tvorené členitým pobrežím s množstvom ostrovčekov a zátok. O založenie Helsínk v r. 1550 sa zaslúžil švédsky kráľ Gustav Vasa, ktorý túžil vytvoriť významné obchodné mesto konkurujúce Tallinnu, mocnému hanzovému centru. Pôvodné mesto bolo založené o niekoľko kilometrov severovýchodnejšie pri ústí rieky Vantaa do Fínskeho zálivu. Miesto však nebolo zvolené vhodne a s cieľom stať významným prístavom museli byť Helsinki v r. 1640 presunuté na svoju súčasnú pozíciu. Mesto sa veľmi rýchlo rozvíjalo, ale po založení Petrohradu v r. 1703 sa v oblasti výrazne rozšíril ruský vplyv. Počas 18. stor. dokonca Rusko Helsinki niekoľkokrát obsadilo, a preto v r. 1748 Švédi vybudovali pevnosť Sveaborg (dnešná Suomenlinna) na obranu proti ďalším útokom. Rusom sa napriek tomu v roku  1809 podarilo podmaniť si celé Fínsko. Existujúce hlavné mesto Turku však ležalo  priďaleko od Petrohradu, a tak Alexander I. menoval v r. 1812 Helsinki novým hlavným mestom krajiny. Počas 19. a na začiatku 20. storočia sa Helsinki pomerne rýchlo rozrastali, bolo tu postavených mnoho nových domov, začali vznikať predmestia a zveľadilo sa aj centrum mesta. Nemecký architekt Carl Ludvig Engel sa zaslúžil o vznešený neoklasicistický vzhľad Senátneho námestia. Druhá svetová vojna zasadila Helsinkám silnú ranu, keď počas ruského bombardovania bola veľká časť mesta zničená. Povojnové obdobie sa však nieslo v duchu obnovy a už v roku 1952 mohli Helsinki hostiť letné olympijské hry, na ktorých ziskom troch zlatých medailí exceloval český atlét Emil Zátopek. Od 80. rokov 20. storočia sú Helsinki prosperujúcim medzinárodným veľkomestom, v ktorom prekvitá aj kultúrny život. Centrum mesta dnes tvorí rozľahlé námestie Senaatintori, ktoré obklopujú majestátne budovy 19. storočia. Bolo postavené za vzorom Petrohradu a jeho hlavnou dominantou je neoklasicistická katedrála Tuomiokirkko. Veľkou atrakciou je Južný prístav s tržnicou a dominantným Chrámom večného spánku Panny Márie, ktorý je najväčším pravoslávnym kostolom v západnej Európe vôbec. Z prístavu tiež odchádzajú výletné lode na ostrov so skvele zachovanou pevnosťou Suomenlinna, ktorá bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Miesta, ktoré stojí za to vidieť:

- Senátne námestie s katedrálou

- Rautatientori

- Olympijský štadión

- Sibeliov památník

- Chrám večného spánku Panny Márie (Uspenskin katedraali)

 - Južný prístav (South Harbour) s pevnosťou Valkosaari

Vychutnajte si miestne špeciality ...

Baltické haringy (slede) - v rôznych príchutiach, tiež nakladané podobne ako slovenské zavináče

Karjalanpiirakka - ražný piroh s ryžovou (alternatívne aj zemiakovou) kašou

Poronkäristys - tenké plátky sobieho mäsa, dusené s cesnakom, korením, soľou a zaliate pivom

Laskiaispulla: sladké pečivo tvaru žemle z kysnutého cesta s mandľovým krémom Rönttönen: otvorený koláč s náplňou zo zemiakovej kaše a brusníc. Často sa podáva ku káve.

Losos s pečenými zemiakmi a tatárskou omáčkou.

Vodka