Fort de France, Martinik / Francúzsko

Martinik býva označovaný ako jeden z najkrajších ostrovov Karibiku. Táto francúzska zámorská oblasť je geografickou súčasťou francúzskych Antíl, ktoré spadajú pod súostrovie Malé Antily. Ako súčasť Francúzska patrí aj do Európskej únie a peňažnou jednotkou je tu euro. Úplne unikátny mix kreolskej a francúzskej kultúry dáva Martiniku jedinečný šmrnc, a keď sa k tomu pridajú pekné pláže s bielym i čiernym vulkanickým pieskom, krásna príroda aj malebné koloniálne mestečká, je z neho razom turistická lokalita veľkého významu. Ostrov s bujnou vegetáciou na úrodných sopečných pôdach okolo dominantnej sopky Pelée (1397 m) prekypuje dažďovými pralesmi, plantážami aj krásnymi záhradami, medzi ktorými vyčnieva unikátna botanická záhrada Balata s viac ako 3000 druhmi tropických rastlín. Nie nadarmo sa tak Martiniku hovorí „Ostrov kvetín“.

Rovnako, ako tomu bolo pri mnohých ďalších ostrovoch v Karibiku, aj Martinik ako prvý navštívil Krištof Kolumbus v roku 1502 počas svojej štvrtej plavby do Nového sveta. Ostrov ale ešte dlhý čas potom zotrval mimo záujmu koloniálnych mocností. Prví francúzski osadníci tu pristáli v r. 1635, teda v čase, keď bol ostrov stále vlastníctvom pôvodných obyvateľov - Karibov. Po viac ako 25-tich rokoch krvavých konfliktov nakoniec ostrov ovládli a rozhodli sa ho pokryť poľami s cukrovou trstinou, na ktorých pracovali ako otroci práve Karibovia alebo z Afriky dovezení otroci.

V r. 1762 dobylo ostrov Anglicko, o rok neskôr ho ale spoločne s Guadeloupe navrátilo Francúzsku, výmenou za Dominiku, Grenadu, Sv. Vincent, Tobago a niekoľko území v Senegale a Severnej Amerike. Než bolo v roku 1848 zrušené otroctvo, bola situácia na Martiniku pomerne stabilná, hoci tu došlo k niekoľkým vzburám a povstaniam otrokov. Trh s cukrom však po roku 1848 začal upadať rovnako, ako bohatstvo celého ostrova. Najčernejšie sa však do histórie Martiniku zapísal rok 1902, keď 8. mája vybuchla sopka Mont Pelée, ktorá zničila celé hlavné mesto St. Pierre a zabila vyše 30 tisíc jeho obyvateľov. Mesto sa už nikdy nepodarilo obnoviť do jeho pôvodnej podoby a tiež život sa do neho vracal len veľmi pomaly. Hlavné mesto bolo potom presunuté do Fort de France, ktoré je dnes rušným prístavným mestom i turistickým centrom s koloniálnymi domami, tržnicami aj niekoľkými múzeami.

Miesta, ktoré stojí za to vidieť:

- Fort de France - pevnosť sv. Ľudovíta

- Fort de France – Schoelcherova knižnica

- botanická záhrada Balata

- Sacré-Coeur de la Balata

- pálenica Depaz

- pláž Corbet

- Mont Pelée

Vychutnajte si miestne špeciality ...

Boudin - miestne jaterničky, niekedy obsahujúce aj morské plody

Fricassée de Chátra - vyprážané chobotnice s omáčkou

Colombo - miestna zmes korenia obsahujúca koriander, horčičné semienko, kurkumu, tymián a i.

Ti Punch - typický nápoj z rumu, trstinového sirupu a limetky

Blanc Manger au Coco - typický dezert z kokosového mlieka, cukru, želatíny a limetkového džúsu